Ľubomír Tuchscher: Značky prinášajú na trh pridanú hodnotu

„Úlohou značiek je presvedčiť o svojej pridanej hodnote a tú jasne komunikovať. Žiaľ až 27% Slovákov a Sloveniek má skúsenosť s tým, že si z obchodu odniesli iný produkt, ako pôvodne plánovanú značku, ato len na základe podobných vizuálnych prvkov.  Z pohľadu ochrany spotrebiteľov by sa tomuto fenoménu mali venovať kompetentné orgány,“ hovorí v ROZHOVORE MESIACA Ľubomír Tuchscher, výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky

Hodnoty zodpovedných značiek

Pôsobíte ako riaditeľ v Slovenskom združení pre značkové výrobky. Prosím priblížte čitateľom vaše najvýznamnejšie aktivity, čo SZZV čaká v tomto roku?

SZZV je primárne priemyselným združením, ktoré zastupuje záujmy členov pri tvorbe zákonov a regulácií. Keďže sa venujeme celej škále rýchloobrátkových tovarov od potravín vrátane detskej výživy cez kozmetiku a detergenty po tabak, tém je naozaj veľa. Priority tvorí európska obalová legislatíva, kde sa v týchto dňoch zavŕši prijímanie veľmi dôležitého Nariadenia EÚ o obaloch a odpadoch z obalov (PPWR), vznik smernice EU o zelených tvrdeniach (green claims) a ohlásené zmeny v zákone o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Našou úlohou je, aby tvorcovia týchto a ďalších pravidiel zohľadňovali aj postoje a potreby významných producentov.

Záleží nám však na rozvoji prostredia, a preto pokračujeme v šírení povedomia o hodnotách za zodpovednými značkami. To obsahuje naše iniciatívy pri ochrane pred parazitickými kópiami značkových výrobkov ale aj spoluprácu s FMK UCM v Trnave a PríFUK v Bratislave.

Jeden Váš post na Linkedin sieti hovorí o tom, že keď ste začínali so SZZV, mali ste v tíme len 13 členov. Dnes je to 44. Je to krásny úspech. Ako sa Vám to podarilo?  

Ďakujem veľmi pekne. Je to výsledok spoločného úsilia a hlavne prístupu, ktorý máme v združení nastavený. Od môjho príchodu sa držíme stratégie, že nechceme byť len klubom, kde je dobré byť, ale chceme byť užitočným partnerom pre členov. Pomáha nám v tom čosi, čo možno nie je v priemyselných združeniach bežné ani v roku 2024 – vyhodnocovanie spokojnosti členov – klientov  a potom snaha poznať ich individuálne potreby. Pre členov sme partnermi, môžu sa na nás obrátiť nielen v čisto sektorových otázkam ale aj témach, ktoré sektor presahujú napríklad spomínané obaly, pravidlá pre marketing a reklamu alebo v tvorba daňových pravidiel.

Problém parazitických kópií značkových výrobkov

Prijali ste pozvanie do poroty súťaže Visa Slovak Top Shop. Medzi finalistami sú menšie lokálne firmy, ale aj zahraničné sieťové predajne. Ako vnímate stúpajúci počet privátnych značiek a tzv. look-a-like výrobkov z pohľadu značkových výrobcov? Bude to trend alebo je to len dôsledok inflácie, ktorý sa postupne stabilizuje?

Voči rastu privátiek ťažko namietať. Zodpovedá to situácii v spoločnosti, ľudia zohľadňujú svoje ekonomické možnosti a tak musia viac prihliadať len na úžitok. Nákupy sa viac komoditizujú. Úlohou značiek je v tomto presvedčiť o svojej pridanej hodnote a tú jasne komunikovať. Jedno z ciest je dôraz na udržateľnosť, kde značky dôrazom na kvalitu dokážu povedať – našim cieľom nie je, aby ste nakúpili viac, ale aby ste na základe svojho zážitku alebo zážitku osoby, ktorej dôverujete, sa k značke opäť vrátili.

Problém parazitických kópií značkových výrobkov je však oveľa vážnejší. Hoci máme v platných zákonoch toto pokryté a manažéri firiem nám hovoria, že situácia na Slovensku je „štandard“ v Európe, kde niet žalobcu, niet ani sudcu… Pritom podľa reprezentatívneho prieskumu realizovaného minulý rok agentúrou Focus, 27% Slovákov a Sloveniek majú skúsenosť s tým, že si z obchodu odniesli iný produkt, ako pôvodne plánovanú značku len na základe podobných vizuálnych prvkov. Pokiaľ by to bolo len o respondentoch, bolo by to približne 300 prípadov, ktorými by sa z pohľadu ochrany spotrebiteľov mali venovať kompetentné orgány. Parazitické kópie zneužívajú „autopilota“ spotrebiteľov, pri 75% nákupov strávime len dve sekundy. Základný rozdiel medzi nimi a bežnými privátnymi produktami je, že podľa analýz ako napríklad Valuation Consulting, si za ne obchodníci pre vytváranie podobnosti so značkovým výrobkom vypýtajú viac.

Brandshopy a príchod Biedronky

Niektoré lokálne firmy si zakladajú tzv. brandshopy, značkové a podnikové predajne. Aký je Váš názor na tento koncept predajní?

Aby som bol úprimný, jedna z teórií značiek hovorí, že historicky prvá značka bola značka obchodníka – pekára, ktorý chcel odlíšiť svoje produkty od konkurencie. To, že ako spotrebitelia vyhľadávame značkové predajne vychádza z toho, že chceme overený produkt kúpiť priamo od výrobcu a mať tak najvyššiu úroveň odbornosti, starostlivosti, čerstvosti, jedinečnosti,… Pokiaľ sa však spoločnosť rozhodne prevádzkovať svoju značkovú predajňu, musí jej dať jasný dôvod práve v týchto vlastnostiach. Pre mňa sa toto napĺňa pri bratislavskej pekárni Kruh alebo pražiarni kávy Čierna perla v Kostolnej pri Dunaji.

Čo očakáva SZZV od príchodu Biedronky? Zahýbe to s cenami značkových výrobkov alebo očakávate tlak na ceny zo strany reťazcov?

Slovenský maloobchodný trh už niekoľko rokov nezažil príchod hráča s ambíciou v strednodobom horizonte otvoriť trojciferný počet prevádzok. Vzhľadom na to, že nemalá časť slovenských spotrebiteľov už má skúsenosti s touto sieťou, nebude to príchod niečo neznámeho.

Vidieť ako etablované maloobchodné siete sa aktívne pripravujú na nástup konkurencie, lebo si nechcú ubrať si zo svojho koláča. Platí totiž, že hoci môžeme mať viac obchodov, spotreba ako taká sa nezvýši, len sa zákazník bude rozhodovať medzi viacerými ponukami. Keďže podľa prieskumov je hlavným motivátorom pre spotrebiteľské rozhodnutie Slovákov cena, práve s tou sa bude pracovať. Príchod Biedronky teda bude iste udalosťou roka, ktorú však spotrebitelia reálne pocítia až v priebehu roka 2025. Nový hráč zmení mapu maloobchodu a zatrasie trhom.

Pri zavedení Nutri-Score nepanuje všeobecná zhoda

Aký názor máte na Nutri-Score? Je to len „nápad“ EU, ktorý zvýši náklady alebo pro-spotrebiteľská aktivita, ktorá pomôže zákazníkom pri výbere potravín v mieste predaja?

Prosím, neviňme zo všetkého Brusel, veď objektívne, súčasťou Európskej únie sme už 20 rokov aj Slovensko a máme plné právo podieľať sa na tvorbe európskej legislatívy. Dopyt po istých spoločných, zjednodušených pravidlách pre označovanie nutričnej hodnoty na prednej strane obalu sledujeme dlhšie. Výrobcovia by uvítali, keby existovali jednotný systém pre všetky trhy v únii, aby sme sa vyhli tomu, že označovanie by bolo rôzne na Slovensku ako vo Francúzsku či Švédsku a Taliansku. Zvolený systém by však mal vychádzať z odborného, vedeckého konsenzu. Ukazuje sa, že ešte takáto zhoda nie je.

Zdroj a foto: Miestopredaja.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Partneri projektu